Navštívila som výstavu. Bola som zvedavá.
A len tak mimochodom som si uzmyslela a umanula, že si kúpim rúfusové básničky – Sobotné večery a Tiché papradie by veľmi potešili.
Cieľ som mala. Niekto ich hádam ak výstavový event vytlačí a ponúkne po dlhej dobe.
A ostal mi len smútok.
Tak ako v celej Bratislave nikde nie je poriadna haluškáreň, kde si vždy môžte dať tradičné bryndzové halušky, tak ani na knihkupeckom veľtrhu neboli rúfusové zbierky – básničkové.
A môžem zas len s BÁSNIKOM MAJSTROM smútiť (aspoň jednu jeho zbierku mám):
–
‚Prisnije sa mi krajina, ako biela loď
sa po nej kĺže svetlo, to hľadané,
Otvorím oči a vidím toľko tmy,
nahrnú sa mi do ním slzy.‘
Asi rúfusové básnicke zbierky nechcú naše vydavateľstva predávať, pretože by ich určite nepredali.
Alebo: poklady predsa treba schovávať pred všetkými.
Ešte by si tie básničky aj niekto prečítal a náhodou sa aj zamyslel nad nimi ku svojej škode.(
Pre zmenu stojíme v ťažkom mafianskom oligarchickom kapitalizme v nekonečnej rade nie na pomaranče, ale na básničky.
Básničky sú totiž beznádejne už 10 rokov vypredané a ostanú tak na dlhu dobu, a ani na Vianoce nebudú!!!