Pre mňa bol 17. 11. 1989 pekný deň, keď som bola zaľúbená do svojej prvej lásky aj keď nedopadla nejako hodnotne, ostala mi po nej príjemná spomienka.
A maskotom 17.11. 1989 pre mňa je a ostane králiček, taký strakatý čiernobiely, ktorý dokáže utekať slobodne (CEZ hranice) FIGLIARSKY, kde chce.
Stačí nechať pri uponáhľanom krmení otvorené dvierka na králikárni
a o 2 hodinovú námahu pri hľadaní a lapaní zajačika je postarané.
Ale čo by človek neurobil pre vynikajúci paprikáš.
Ešte dobre, že naše králičky netušia, prečo ich chováme.
Jedinou čudnou vecou, ktorá u nás po revolúcii ostala, že novinári a média stále informuju nepravdivo až by sa dalo povedať strachopudne rúžovučko – všetky.
Všetko je bez problémov, všetci pracujú, všetko funguje, štát sa postará.
Akoby propaganda neprestala nikdy pracovať.