o_o

Navštívila som výstavu. Bola som zvedavá.

A len tak mimochodom som si uzmyslela a umanula, že si kúpim rúfusové básničky – Sobotné večery a Tiché papradie by veľmi potešili.

Cieľ som mala. Niekto ich hádam ak výstavový event  vytlačí a ponúkne po dlhej dobe.

A ostal mi len smútok.

Tak ako v celej Bratislave nikde nie je poriadna haluškáreň, kde si vždy môžte dať tradičné bryndzové halušky, tak ani na knihkupeckom veľtrhu neboli  rúfusové zbierky – básničkové.

A môžem zas len s BÁSNIKOM MAJSTROM smútiť (aspoň jednu jeho zbierku mám):

–

‚Prisnije sa mi krajina, ako biela loď

sa po nej kĺže svetlo, to hľadané,

Otvorím oči a vidím toľko tmy,

nahrnú sa mi do ním slzy.‘

 
Asi rúfusové básnicke zbierky nechcú naše vydavateľstva predávať, pretože by ich určite nepredali.
Alebo: poklady predsa treba schovávať pred všetkými.
Ešte by si tie básničky aj niekto prečítal a náhodou sa  aj zamyslel nad nimi ku svojej škode.(

Pre zmenu stojíme v ťažkom mafianskom oligarchickom kapitalizme v nekonečnej rade nie na pomaranče, ale na básničky.

Básničky sú totiž beznádejne už  10 rokov vypredané a ostanú tak na dlhu dobu, a ani na Vianoce nebudú!!!